You are my world

 
 
1. KAPITOLA - Konečne doma
 
"Dobré ráno! :)" Povedala som sama pre seba. 
Vstala som z postele a pozrela som sa von z okna. Luna na mňa prívetivo pozerala a štekala. Odtiahla som závesy a obliekla som sa.
Až vtedy som si uvedomila tú úžasnú vec.
"Babííí!!! Babkaaaa!!!" kričala som keď som bežala po schodoch.
"No len sa nezabi :D"
"Dnes idem domov!!"
"To sa ti tu tak nepáči?"
"Ale jasné že páči.. ale... po dlhom čase..."
"Chápem. Je ti smutno."
"Presne. Čo máme na raňajky?"
"Cereálie s mliekom."
"Babka, nie cereálie. To je staromódne. Musli."
"No tak Musli."
Sadla som si za stolík a začala som jesť.
"Kedy príde mama a ocko?"
"Teraz niekedy."
"Idem za Lunou." postavila som sa a šla som sa obuť.
"A už nie si hladná?"
"Nie."
Prišla som za Lunou.
"Ahoj moja :3"
Začala ma olizovať.
"Už pôjdem domov. Chápeš to?! Mala som tu byť týždeň. Pretiahlo sa to na mesiac... Ale veď mi tu je dobre."
Začula som zatrúbenie.
Bežala som k bránke a hodila som sa jej okolo krku.
"Ale no :D Naposledy si nás nenávidela za to že sme ťa tu nechali. No poď. Ideme domov. Ešte skočím za babkou."
"Idem sa ešte rozlúčiť s Murom."
Zabehla som do dedovej dielne. Muro bol vždy tam. Vzala som si ho na ruky.
"No čo?" Vo dverách sa zjavil dedo.
"Už idem domov."
"Super :). Predpokladám, že sa tešíš."
"A ako :D"
"CASEY!!!" zakričala na mňa mama.
"Už idem. Pá Murko, pá dedo"
"Maj sa."
Nastúpila som do auta. Vyrazili sme.
Zastavili sme na úplne inom mieste, než sme bývali.
"Kde to sme a čo tu robíme?" podozrivo som sa spýtala.
"Prekvapenie :)" odpovedal mi ocko.
Vystúpili sme. Stáli sme pri celkom modernom dome. Za ním bolo počuť kačky, sliepky a husi.
"Odteraz tu bývame :) Páči?" povedal ocko.
"Farma?" znechutene som sa opýtala.
"Hej :) Bol to ockov nápad. Nie je to super?" (mama)
"Mami, sme v 21. storočí. To chcete bývať na farme?!" (ja)
"Zmeníš názor len čo sa pozrieš dozadu." (mama)
No to som teda zvedavá. Prešla som popri dome. Je celkom veľký. No vzadu ma nič nefascinovalo.
"Úžasné!" povedala som ironicky.
"Ešte ďalej" usmial sa ocko.
Boli tam kurníky a v nich malé zlaté kuriatka. Ďalej husi, koza, dve ovečky a dokonca jedno malunké prasiatko.
Nooo... možno to tu nie je až také zlé.
"Psík mi tu chýba. A dve mačiatka." (ja)
Šla som ďalej. Zbadala som prístrešok a pri ňom...
...
tri
...
krásne
...
kone !!!! :3
...
"Č-čože? :O" zostala som stáť ako obarená.
Oni... boli také skutočné...
Gaštanovohnedý s čiernou hrivou a bielou hviezdičkou na čele mal práve v papuli seno. Ryšavý s veľkou lysinou a tromi bielymi ponožkami na nohách práve hladkal na kohútiku škvrnitú šedú kobylku.
Oni sú... naše?
"Ktorého chceš? :)" spýtal sa ocko.
"Toho ryšavého!" priskočila som k nemu a začala som si ho hladkať.
"Prezlečieš sa. Kúpili sme ti nové jazdecké veci. Potom si môžeš zajazdiť :)" (ocko)
"Áno!!!" objala som ich oboch.
"Sme radi že sa ti tu páči :) Poď sa pozrieť do domu."
Poslušne som vykročila k domu.
Otvorila som veľké dvere. Okamžite sa na mňa vyrútilo malé fľakaté šteňa.
"Ah... ahoj, maličký! :) Ty si zlatý :3 To je naše? :3" (ja)
"Tvoje :)" odpovedal mi ocko
Vyskočilo mi do náruče.
"Ako sa volá?"
"Ešte nijako :). Je to na tebe- Je to chlapec." (ocko)
"Bady." (ja)
"Poď si popozerať dom :)." (mama)
Postavila som sa. Až teraz som si uvedomila, že som vo veľmi veľkej miestnosti. Napravo boli dvere, rovno schody a vľavo ďalšie dvere. Otvorila som dvere vpravo. Ožiarila ma veľká kuchyňa zladená do bielo-čierna, spojená s jedálňou. Ďalšie dvere viedli do špajzi plnej sladkostí.
Keď sme sa vrátili do miestnosti, otvorila som dvere čo viedli doľava. Bola tam obrovská miestnosť s chlpatým gaučom, obrovským televízorom a lustrom na strope zladená do hnedo-biela. Celé ma to fascinovalo. No najviac ma zaujímalo, čo je za tými schodmi.
Keď som vyšle hore, objavila som dlhú chodbu s miliónmi dverami.